sobota, 27. apríla 2013

Zatepliť dom?

Otázka: Rodinný dom bol postavený v roku 1991 z tehlových blokov. Má sedlovú strechu, je podpivničený a nezateplený. Vykurovacia plocha je 150m2 a využíva kotol na zemný plyn s výkonom 24 kW. Vykurovanie je teplovodné, pozostáva z 300 liatinových článkov. Príprava teplej úžitkovej vody sa v zime, keď sa vykuruje, rieši plynom a v lete zase elektrinou (bojlerom). Ročná potreba plynu predstavuje 5000 m3. V domácnosti býva 5 osôb. Je potrebné zatepľovať? Aké úspory by tento krok priniesol? ...


Odpoveď:  Ročná potreba zemného plynu 5000 m3 na vykurovanie rodinného domu (pri vykurovanej ploche 150 m2) a ohrev teplej vody (kotlom iba v zime, v letnom období elektrický ohrev) je pri päťčlennej domácnosti neprimerane vysoká. Po odpočítaní spotreby zemného plynu na ohrev teplej vody vo vykurovacom období vo výške 600 m3 (18 GJ), je merná spotreba tepla na vykurovanie 0,89 GJ/m2, resp. 250 kWh/m2. Táto hodnota je viac ako dvojnásobne vyššia oproti požadovanej spotrebe, aby sme mohli hovoriť o tom, že Váš rodinný dom spĺňa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť pri vykurovaní. Z uvedeného vyplýva aj možný potenciál úspory energie. Pri splnení minimálnej požiadavky na energetickú hospodárnosť vykurovania rodinného domu s mernou spotrebou 95 kWh/m2, by Vaša spotreba zemného plynu na vykurovanie, pri zachovaní terajšieho spôsobu ohrevu teplej vody, bola spolu cca 2300 m3. Predstavuje to ročnú úsporu viac ako 2700 m3, čo sa pri aktuálnej cene zemného plynu dá vyčísliť na úsporu vo výške cca 1000 €. Toto by mohol byť pre Vás dostatočný argument na to, aby ste začali uvažovať o zateplení Vášho rodinného domu, prípadne o výmene kotla. Na to je však potrebná obhliadka odborníkom priamo na mieste.

Zdroj: SIEA

štvrtok, 25. apríla 2013

Aké tehly pre nízkoenergetický dom?

Pre splnenie kritérií nizkoenergetického domu je dôležité celkové riešenie rodinného domu, a nezávisí to len na použitých tehlách. Vonkajšie obvodové konštrukcie by mali dosahovať súčiniteľ prechodu tepla na úrovni okolo 0,2 W/(m2. K). Pri použití klasických tehál (najmä vápenno-piesková tehla, betónová tvarovka, klasická pálená tehla, nepálená tehla) je nutné použiť ďalšiu vrstvu tepelnej izolácie zvyčajne 15 až 25 cm, aby sa dosiahol uvádzaný súčiniteľ prechodu tepla. V súčasnosti sú už na trhu stavebné tvárnice s tepelnou izoláciou , ktoré majú také tepelnoizolačné vlastnosti, že dokážu splniť požiadavky na nizkoenergetický štandard aj v jednej vrstve.

ZDROJ: SIEA

streda, 24. apríla 2013

Zateplenie- vlhký dom


Ak by sa na vlhké murivo aplikovala tepelná izolácia málo priepustná pre vodnú paru (napríklad polystyrén), mohlo by dochádzať k zvyšovaniu vlhkosti muriva a jeho poškodeniu. Pred zateplením je potrebné v maximálnej miere vykonať odvlhčenie domu. V suchých domoch je potom možné aplikovať v podstate ľubovoľný certifikovaný zatepľovací systém.
V domoch, kde vlhkosť v murive aj po odvlhčení zostáva, je vhodné voliť zateplenie priepustnejšie pre vlhkosť a vodnú paru. Ide najmä o tzv. prevetrávanú fasádu s paropriepustnou tepelnou izoláciou (minerálna vlna, drvená celulóza, drevovláknité, ľanové alebo konopné dosky a pod.), pred ktorou je vzduchová medzera a až potom vonkajší obklad. Vďaka vzduchovej medzere môže vlhkosť z muriva bez prekážok prechádzať von a byť prostredníctvom vzduchovej medzery odvetraná do vonkajšieho prostredia. Alternatívou k tomuto riešeniu môže byť zateplenie napríklad polystyrénom s drobnými otvormi, ktorými môže vodná para čiastočne prechádzať a voda sa potom nehromadí v murive.

ZDROJ: SIEA

utorok, 23. apríla 2013

Budú obnovené dotácie pre kotly na biomasu?

Nebolo to veľmi dávno, keď platilo, že štát na kúpu slnečného kolektora pre rodinný dom  poskytoval dotáciu vo výške 200 eur za meter štvorcový pri inštalácii do ôsmich metrov štvorcových. Tento luxus však podľa môjho názoru nevyužilo tak veľa ľudí ako dotáciu na kotly. Domácnosti mohli požiadať o podporu pri kúpe kotlov na biomasu a mohli získať 30 % z kúpnej ceny kotla- maximálne však 1 000 EUR.

Minulého roku sa niekde šuškalo, že dotácie možno budú obnovené. Zlá správa je, že dosiaľ neboli a ak vidíte ako sa uberá naša ekonomika, tak skoro ani nebudú. (subjektívny názor)

Každopádne úprimne dúfam, že sa mýlim a budem môcť napísať povzbudivý článok na tému: Ako získať dotáciu na nový kotol pre rok 2013 :-)

Energetická certifikácia budov

otázky a odpovede

Prečo je energetická certifikácia budov povinná?
Energetický certifikát budovy je doklad o kvalitatívnych energetických vlastnostiach budovy. Z dôsledne vyhotovených energetických certifikátov je možné posúdiť, či budova spĺňa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť. Samozrejmou súčasťou certifikátov by mal byť aj odporúčaný súbor opatrení, ako možno zlepšiť jej stavebné konštrukcie a systémy vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, klimatizácie a osvetlenia.

Podmienky certifikácie budov upravuje zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov, ktorý bol novelizovaný zákonom č. 300/2012 Z. z. Zmeny nadobudnú účinnosť od januára 2013.  Mali by prispieť k tomu, aby mali vlastníci a potenciálni záujemcovia o prenájom a kúpu nehnuteľností prehľad o ich energetickej náročnosti.  Legislatívne úpravy by mali tiež prispieť k tomu, aby sa zlepšila kvalita certifikátov

štvrtok, 18. apríla 2013

Kontrola kotlov

otázky a odpovede

Prečo sa kontrolujú vykurovacie systémy a klimatizačné systémy?
Pravidelnú kontrolu vykurovacích systémov a klimatizačných systémov možno označiť ako „vynútené" poradenstvo pre vlastníka (správcu), aby mal k dispozícii odborné rady ako zlepšiť prevádzku kontrolovaných zariadení. Pravidelná kontrola a údržba týchto zariadení umožní ich optimálnu prevádzku, vďaka čomu môžu majitelia znížiť spotrebu paliva, a teda aj náklady na palivo, a prispieť k ochrane životného prostredia.

Vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi môže byť uložená pokuta za to, že kontrolu zariadení nezabezpečil v určenom termíne. Nemôže však dostať pokutu za to, že výsledky kontroly budú nepriaznivé. Odporúčania, ktoré oprávnená osoba v správe z kontroly uvedie, sú pre vlastníka (správcu) dobrovoľné a nikto ho nenúti ich realizovať. Po kontrole má vlastník (správca) k dispozícii podrobné informácie o tom, ako môže už dnes ovplyvniť zajtrajšie náklady na energie.


streda, 3. apríla 2013

Šetrenie energie



Väčšina Slovákov je ochotná šetriť energiu, len ak sa im to oplatí

Takmer dve tretiny Slovákov nikdy nehľadali informácie o tom, ako by mohli usporiť energiu, a úsporné opatrenia v domácnostiach podmieňujú tým, že chcú vedieť, či sa im to oplatí. Mnohí si pritom uvedomujú, že by dokázali obmedziť spotrebu energie aj bez veľkých investícií, len jednoduchou zmenou správania.

Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu realizovaného na podnet Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, ktorá vďaka finančnej podpore Európskej únie poskytuje bezplatné odborné energetické poradenstvo v poradenských centrách v Trenčíne, Banskej Bystrici a v Košiciach. Prieskum realizovala výskumná agentúra Dicio v období 27. 5. - 11. 6. 2010 na vzorke 1 464 respondentov.

Podľa výsledkov prieskumu 10,8 % domácností nechce vykonať žiadne opatrenia na úsporu energie. Naopak 12,0 % tvrdí, že by ich urobilo bez ohľadu na náklady a náročnosť. Väčšina (65,4 %) Slovákov je ochotných urobiť opatrenia, ktoré by im pomohli usporiť energiu, iba ak by vedeli, že sa im to oplatí. No viac ako polovica (53,7 %) ešte nikdy aktívne nehľadala informácie o tom, ako by mohla energiu usporiť. Tých, ktorí informácie o možných úsporách vyhľadávajú pravidelne je 6,9 % a 26,7 % Slovákov sa o možnosti ako usporiť zaujímalo opakovane.